"Tak tade musíme plávať!" vyhŕkli sme skoro súčasne s Ferom keď sme si vymieňali dojmy zo študovania máp a pilotov oblastí, ktorými sme mali preplavovať Dodovu novú loď. Mapa North France & Channel Islands nás očarila svojim "vzorom". Bola posiata nespočetným množstvom krížikov, s veľkými plochami vysychajúceho pobrežia, silnými prílivovými a odlivovými prúdmi. Žiarili nám oči, že si cestou z Anglicka do Chorvátska všetko vyskúšame na vlastnej koži. Navyše začínať dlhú preplavbu s novou loďou na takom zaujímavom mieste ako je Solent s legendárnym Cowes na ostrove Wight je pre každého jachtára príťažlivé. Atmosféra rieky Hamble s tisíckami vyviazaných lodí, atmosféra maríny v Swanwicku, jachtárskych obchodov, firiem, regát, štartov slávnych pretekov, pôsobenia zvučných mien jachtárskeho sveta - to všetko naše slávnostné pocity len umocňovalo....

PROFESIONÁLI?

Ale o čom by bol život keby bol len krásny a jednoduchý? Tým, čo nám dokázalo mierne povedané kaziť náladu, bol dosť neštandardný prístup firmy Moody k odovzdávaniu lode. Už na prvom preberaní bol jasný výrazný sklz. Po spísaní závad a nedostatkov sa po týždni vrátil Dodo do Bratislavy a "naostro" sme už celá posádka vyrazili plní nadšenia, že o nejaké 3-4 dni sme na mori. Z omylu nás veľmi rýchlo vyviedlo poznanie, že medzičasom nikto takmer nepohol prstom. Dosť nečakané od firmy, ktorá mešká s dodávkou niekoľko týždňov. Práce sa rozbehli, až keď sme im dýchali na krk. Avšak ich tempo, odbornosť a ochota napriek tomu neboli nijako závratné. Ubíjajúce čakanie bolo spestrované len objavovaním sa nových alebo staronových závad a komplikácií. Do toho prišla nečakane ponuka nemeckého zástupcu firmy cez ktorého bola loď objednávaná na zazimovanie v Hamburgu s prisľúbením pomoci pri dokončovacích prácach. Po krátkom zvažovaní sme usúdili, že je to rozumná alternatíva, aj keď Biskaj, Portugalsko, Gibraltar, Otranto a iné lákadlá pôvodnej trasy sa rozplývali.

NAMIESTO TEPLA ZIMA

Navyše predstavu kúpania sa v teplých vodách Stredozemného mora, Azúrové pobrežie alebo Sicíliu vymeniť šmahom ruky za chlad, hmly a vrtné veže Severného mora nebolo jednoduché. Rozhodnutie však padlo a vidina jarného druhého pokusu s prípadnými spestreniami vďaka dostatku času ho podporovala. Milan, ktorý mal s nami pôvodne plávať do Lisabonu bol v časovej tiesni. My sme predstavou plavby na kanálové ostrovy boli už dosť "chytení", tak sme to vhodne skĺbili - Milan si prebookoval letenku do Londýna a 31.8. v sobotu o 0230 GMT sme cez rieku Hamble, Solent a okolo mysu Needles vyplávali na more a začali zdolávať prvé míle kanála La Manche, alebo podľa britov - English Channel-u. Po úspešnom preplachtení kanála, obávanej úžiny Race of Alderney medzi francúzskym mysom Cap de la Hague a ostrovom Alderney sme vplávali po pár hodinách plavby medzi vlnolamy prístavu St Peter Port na Guernsey. Keďže Victoria marína za prahom je bagrovaná len na hĺbku 2m, vyviazali sme sa na pokyn veľmi príjemného muža z motorového člna na čakacom móle v prístavnom bazéne. Krátky rozhovor s ním bol zároveň colným a pasovým odbavením aj získaním potrebných informácií. Ráno nasledovalo vylodenie, prehliadka mesta a potom plavba ne Jersey. Do St Helier sme po poldennej peknej plavbe v 20 uzlovom vetre dorazili v nedeľu podvečer. Už na Guernsey začalo byť jasné, že vysnívané St Malo na francúzskom pobreží nestihneme. Niečo si ale musíme nechať aj na jarnú plavbu, a tak sme si na Jersey dopriali čas aj na večernú aj na rannú prehliadku.

LODE NA SUCHU

Naša loď opäť "nevošla" do uzavretej maríny St Helier, tak sme boli vyviazaní v La Collette Yacht Basin. Ráno sme pofotili obsah zvyšných dvoch marín, kde nás - nezvyknutých na výrazné prílivy a odlivy - fascinovali lode vyvalené na bruchu, opreté o stenu bazéna, stojace na kýli s rôznymi opornými "barličkami", pohodlne rozkročené na dvoch kýloch alebo dokonca "zaparkované" v drevenej konštrukcii stojacej v bahne prázdneho bazéna Old Harbour. Bolo to nezvyčajné a fotogenické. V pondelok 2.9. o 0740 sme už fičali na bočný a neskôr predobočný vietor späť na sever k Alderney Race. Aby sme do úžiny vplávali v najvhodnejší čas, kedy nás prúdy pomôžu vtiahnuť do La Manche a nebudú pôsobiť proti nám vlastnou silou ani nepríjemnými krátkymi vlnami - pomáhali sme plachtám aj motorom. Kanál sme prekonali pod plachtami za pekného 25-30 uzlového vetra. Do Solentu sme večer za tmy vplávali síce ešte s miernym protiprúdom, ale neskôr sa otočil v náš prospech a hnal nás svetlami husto vyznačenou plavebnou dráhou okolo plytčiny Bramble, kúsok riekou Test tečúcou zo Southamptnu a potom po Hamble červenou a zelenou reťazou svetielok späť do domovského a pre nás už žiaľ, až priveľmi domáckeho prístavu.

NA VÝCHODNÚ POLOGUĽU

Druhý a definitívny pokus o zbavenie sa Sunquicku (tak sme si premenovali "obľúbený" Swanwick) umocnila neschopnosť firmy odstrániť niektoré závady a ešte väčšie spomalenie prác kvôli blížiacej sa výstave lodí. Moody tam mal totiž premiéru novej 64-ky, ktorej dokončovaniu sa teraz venovali takmer všetci. Nápad zaplávať do Londýna prekazil most na Temži a tak sme si stanovili iné atraktívne "medzipristátie" - Amsterdam. Predtým sme však ešte zavítali po nádhernej nočnej plavbe na zadobočný 25-30 uzlový vietor do anglického Ramsgate, zaujímavého snáď len navigačne komplikovaným ranným prístupom a pekným jachtárskym kostolom. Že sa nám tam až tak veľmi nepáčilo má možno na svedomí bója, ktorá sa nám pri odchode plietla do cesty. Vietor nám prial aj cestou do Holandska a tak sme ráno - presne podľa plánu - prechádzali v Ijmuidene plavebnou komorou do Noordzeekanaal, ktorý nás mal po 25km priviesť až do samotného centra Amsterdamu.

METROPOLA LIBERÁLNEJ KRAJINY

Nádherný plavebný ruch kanála sa znásobil priblížením k maríne Sixhaven, kde už bolo naozaj náročné vnímať koncentrovaný ale kontrolovaný chaos doslova všetkých druhov dopravy sústredených na jednom mieste. Od bicykla po lietadlo a medzitým úplne všetko. Motor, ktorý potreboval po zábehu vymeniť olej nám doprial tri dni v tomto úchvatnom meste. Z maríny nás denne zadarmo vozila kompa pred hlavnú vlakovú stanicu, za ktorou už čakalo mesto kanálov a bicyklov. Mesto legalizovanej marihuany, eutanázie, registrovaného partnerstva homosexuálov. Pestrofarebná zmes rás obyvateľov aj turistov. Večerný Red Light District. Grachty. Úzke vysoké domy a neutíchajúci ruch.

"KRUTÉ" NORTH SEA

Na záverečnú etapu sme sa vybrali o 1800 večer, takže cez komoru sme prechádzali so zaujímavou kulisou chemickej továrne, žeriavov a veterných turbín na pozadí tmavooranžovej večernej oblohy s žeravým kotúčom zapadajúceho slnka. Prvé míle na predobočný vietor sa neskôr zmenili na cválanie ostro proti vetru, ale tešili sme sa len do rána. Po zmene kurzu na severovýchod sa vietor otočil presne oproti nám a ustal, tak sme pod vymetenou modrou oblohou motorovali na pokojnej hladine Severného mora celý deň. Druhá noc prebiehala podobne - na motor v úzkom pruhu inshore zóny medzi TSS a pobrežím. Až neskoro v noci, po zmene kurzu na Helgoland sme s Ferom vytiahli plachty a pod rozžiarenou hviezdnou oblohou si krásne zaplachtili. Aj "navyše", lebo ani oboplávanie Helgolandu nestačilo zhltnúť čas, ktorý sme naťahovali kvôli presnému vplávaniu do ústia Labe. Po rieke sme v sobotu spravili zvyšných 70 míľ z celkových 598 (plus 263 kanálové ostrovy) a po 50 hodinách posledným úsekom ukončili preplavbu zo Swanwicku do Hamburgu, kde bude loď zimovať. Ukázala sa ako vydarená, s veľmi dobrými plavebnými vlastnosťami, krásne vyvážená pod plachtami. Nedostatky sa poodstraňujú a na nečakanú, ale zaujímavú "severskú" plavbu ostanú krásne spomienky. Loď si oddýchne po svojich prvých morských míľach aj riečnych kilometroch, aby sa na jar mohla vybrať do pôvodne naplánovaných teplejších vôd.

Ešte pred chvíľou tu bola absolútna tma. Kľud a ticho. Ani živej duše. Len plávajúce mólo jedného z mnohých hamburských prístavov vydáva kovové škrípavé zvuky, keď sa do zálivu dostanú vlny od lode plávajúcej po Labe. Iný zvuk sa ozve, keď príliv nadvihne hrdzavé ložisko móla po pilóte o pár centimetrov vyššie. K tomu buchot a vŕzganie vetrom rozkývaných lán a kladiek lodného žeriavu. Niekedy aj toto môže byť ticho. V tej tme som sa večer o deviatej prebúdzal z migrény, ktorú občas mávam. Celý deň som strávil v pyžame. Také dni som mal 3-4 krát za život a mám ich celkom rád. Samozrejme, nebyť tej boliacej hlavy. Už sa mi neoplatí prezliekať ani vyliezať z kóje. Som na lodi celkom sám, priatelia išli do krčmy. Ležím si v tej tme vo svojej kajute a ako vždy po migréne, v dokonale vyčistenej hlave sa mi preháňajú "geniálne" myšlienky. Obvykle je to nejaký nápad, riešenie, vízia, ktoré za normálnych okolností neprichádzajú. Dnes je to novinka - hlavou sa mi premieta práve absolvovaná plavba Swanwick - Ramsgate - Amsterdam - Hamburg a cez fragmenty z nej sa pomaly moja myseľ dostáva k vážnym úvahám o mori a jachtingu. Začína sa mi to stále viac páčiť, tak som sa donútil vstať, zájsť do salónu po pero, pod chrbát som si našuchoril vankúš a tak teraz píšem tieto riadky. Prečo tu vlastne som? 1200km od domova, v nejakej zastrčenej diere pri škaredom pracovnom móle jachtárskeho centra, v ktorom má Whisper zimovať?

..... je tmavá noc, mesiac v prvej štvrti nás sprevádzal len pár hodín pred polnocou, teraz sú nad nami len hviezdy. Darinka s Dodom išli spať. Pred chvíľou sme s Ferom zmenili kurz na konci separačnej zóny. Kvôli skoro celodennému motorovaniu sme príliš rýchli. Nevychádza nám plánované načasovanie na odliv do ústia Labe, tak si robíme navyše okruh okolo Helgolandu. Konečne začal fúkať poriadny vietor. Pod plnými plachtami pláveme presne na sever, cez pravobok nám postupne putuje silné svetlo helgolandského majáku. Loď ostro proti vetru nabieha na vlny, naráža a vysoko vyletujúca vodná triešť je na chvíľu červená a zelená, kým nedopadne späť do mora alebo na palubu, aby pozdĺž bortov pritiekla k nám a potom sa s nami bublavými zvukmi cez odtokové otvoty rozlúčila. Keď matka príroda správne položí amplitúdy na časovú os, čelo lode vyhodené do výšky narazí presne na nasledujúcu vlnu. Vtedy sa celá loď roztrasie, stŕpne a až po chvíli začne naberať pôvodnú rýchlosť. Čierňava okolo trupu sa na pár okamihov zmení na veľkú bielu šumiacu plochu. Po chvíli sa rozplynie a loď uháňa ďalej. Aj na severe Helgolandu sme stále v predstihu. Roztopašne, ako by ani neboli dve hodiny v noci, sa dohadujeme, že si dáme ešte jeden hodinový šlág smerom na Dánsko a až potom otočíme k ústiu, odkiaľ nás čaká ešte asi 70 míľ cez Cuxhaven a po vodnom toku do cieľa v Hamburgu. Len pár míľ pred mestom, v obkľúčení obrovských tankerov a kontajnerových lodí s ktorými sme sa delili o úzku, nemecky precízne vybójkovanú plavebnú dráhu, sme si spomenuli, že na novučičkej lodi ešte nebol vyskúšaný spinaker. Tak šup s ním na sťažeň a o chvíľu sa už v tejto grotesknej situácii valíme 10 uzlov po rieke proti prúdu, s prílivom a vetrom v chrbte do Whisperovho zimného domova.....

Možno to sú tie chvíle, ktoré vždy prevážia zážitky menej príjemné. Sto krát mi už bola zima. Zatínal som zuby pri nejakej bolesti, ktorú občas plachetnica človiečikovi spôsobí. Zaháňal som spánok počas psej hliadky. Nechtiac napínal všetky svaly v divom tanci na vlnách a márnej snahe zaspať na lôžku. Bol som veľakrát znechutený z nevydareného manévra v prístave. Ale to všetko vždy vyvážia nové neopísateľné chvíle, ktoré more a plachetnica spolu dokážu vykúzliť. Hovorí sa, že chleba sa človek nepreje. Myslím si, že milovanie je krásne, nezunuje sa a vždy znova a znova nás priláka a zvábi. Námorný jachting je tretia vec, ktorá ma asi nikdy neprestane baviť. Napriek tomu, že som možno prelietavý, napriek tomu, že som veľa činností a športov vyskúšal, mnohé opustil navždy, mnohé nechal čakať v ústraní. Ale navzdory všetkým zlým chvíľkam a ťažkým skúškam ma more a plachetnica vždy pritiahnu, uchmatnú a zmocnia sa ma. Tak sa nebránim a vždy si to poriadne vychutnávam. Ako slastné milovanie alebo čerstvo upečený, chrumkavý chlebík.

Boris

Autorom všetkých fotografií (okrem jednej) je Fero Lindner

Preplavba južné Francúzsko - Kanárske ostrovy, 16.6.2002 - 4.7.2002
S/Y "Lyndie IV" (Bavaria 44)
kapitán Igor s posádkou Karel, Ivan, Piťo a Boris (autor)

16.6.
Prichádzame do Bormes les Mimosas a ideme autom na výlet do neďalekého Toulonu.

17.6.
Čakáme na dokončenie lode.

18.6.
Čakáme na kovania k liferaftu.

19.6.
Čakáme na papiere od lode.

20.6.
Presne na poludnie sa odväzujeme v Bormes les Mimosas v južnom Francúzsku. Je bezvetrie, plávame na motor. Rozdeľujeme sa do služieb v dvojhodinových intervaloch. Po troch hodinách plavby na ľavoboku blízko lode vystreľuje z vody mečúň pod uhlom asi 45 stupňov tak, že má celé telo aj s chvostom krásne nad hladinou. Bez nosa je dlhý asi 1m.

21.6.
Počas nočnej služby sa mi darí asi na pol hodinu použiť plachty. 6-uzlová rýchlosť na úplne hladkej hladine do strieborna krásne osvetlenej mesiacom blížiacim sa k splnu je príjemná zmena oproti plavbe na motor, ale je to len krátko trvajúca bríza. Aj v noci je stále veľmi teplo. Počas ďalšej služby okolo poludnia objavujem blízko lode veľryby, tak ich asi dvadsať minút sledujeme, filmujeme a kúpeme sa s nimi. Sú famózne a je to veľmi silný zážitok. Asi o hodinu nás navštevuje zopár delfínov, ktorí nelenia a pekne vyskakujú celými telami nad vodu. Neskôr veľa krát pozorujeme čudnú rybu neforemných tvarov, ktorá má nad hladinou vystrčenú plutvu a máva nám na cestu. Nevieme ju identifikovať ani s pomocou atlasu, v ktorom sme predtým našli úplne presný a dokonalý popis veľrýb, ešte aj s rozfázovanými obrázkami ich vynárania nad hladinu, ktoré presne sedeli so skutočnosťou. Okolo tretej poobede skúšame sextantom odpáliť Slnko. Večer zameriavame Mesiac a Jupiter, z ktorého sa neskôr pri výpočtoch vyvinula Venuša.

22.6.
Ráno vyliezam na palubu a na ľavoboku je Mallorca a v mobile signál. Meníme kurz na južné pobrežie Ibizy. Do hlavného mesta sadá okolo obeda jedno lietadlo za druhým, keď najprv urobia oblúk priamo nad našimi hlavami. Po Igorových menších navigačných nepresnostiach pristávame na Formentere. Na čerpacej stanici je klasická dovolenková tlačenica, v prístave frmol a v meste turistická sezóna s postaršími Nemkami - lovkyňami v plnom prúde. Vyväzujeme sa vedľa španielskej plachetnice čakajúcej pred našim príchodom aj po našom odchode na mechanika. Dávame si krátku prechádzku po letovisku, večeru, nikde nenachádzame chleba a okolo ôsmej dvíhame kotvy. Všade okolo nás sa hmýria člny, loďky, lode, jachty a trajekty. Ako už obvykle - nefúka vietor. Vyťahujeme plachty, ale ako sa neskôr ukáže, ostrovná bríza nás veľmi skoro necháva napospas hladkej hladine a motoru. Nočné služby pri tejto nekonečnej motorovej plavbe sú jednoduché a monotónne.

23.6.
Po rannej rozcvičke v podobe očistného kúpeľa a zjedení jedného z obvyklých dvoch denných jedál pokračujeme s už známou zvukovou kulisou motora v plavbe smerom na Gibraltar rozrážajúc nehybné more a nehybný vzduch. Listujeme v príručkách, pilotoch, čítame alebo debatujeme a polihujeme.

24.6.
Po tom, ako v noci míňame maják na Cabo de Gata, dopoludnia padá silná hmla, cez ktorú len z diaľky vidno vrcholky trojtisícových hôr, jeden z nich aj s kúskom snehu. Rozhodujeme sa natankovať v Almerimare, tak plávame 12 míľ kolmo na pobrežie. Viditeľnosť je veľmi zlá, takže vlnolam s majákom sa vynára z hmly necelú míľu pred nami. Večer plávame (stále na motor - vietor žiadny) proti mŕtvym vlnám z Atlantiku, neskôr nás síce poháňa vpred dosť silný prúd, ale spôsobuje nepríjemné krátke a ostré vlny nepravidelne kmásajúce loďou. Až prichádza jedna vydarená a Karel má z kajuty bazén s 10 cm vody. Ivanove veci nie sú oveľa suchšie. Piťo ich niekoľkokrát varoval, ale nepomohlo.

25.6.
Podľa príručiek nemožno gibraltarskú skalu minúť. Je naozaj impozantná, keď sa vynorí z oparu a svojou výškou kontrastuje so zvyšným plochým španielskym pobrežím. Obchádzame Europe Point a chceme nepozorovane vkĺznuť do maríny, ale imigration officer je pozorný a verdikt znie: Slováci nesmú vystúpiť z lode (nemáme víza), Česi len na krátky nevyhnutný čas. Tak len tankujeme, berieme si nazad pasy a presúvame sa do vedľajšej zátoky pri španielskej La Linea, kde bratia vystupujú a idú sa pešo prejsť na "anglickú" stranu. Pri vyplávaní ešte v zálive šantia okolo nás desiatky delfínov v rôznych zoskupeniach. Scénu dotvára množstvo tankerov kotviacich dookola celej zátoky. Povestná úžina, kde sa plachetnice niekedy prebíjajú na Atlantik celé hodiny aj dni nás víta rovnou hladinou a samozrejme - bezvetrím. Na Lanzarote máme ešte 630 Nm, máme na to 7 dní aby sme nezmeškali lietadlo.

26.6.
Minimum jachtingu sa Neptún snaží vyvážiť zážitkami oceánografickými. Pri plavbe okolo Afriky sa v pravidelných intervaloch objavujú okolo lode morské korytnačky. Vyhrievajú sa na slnku. Na rovnej hladine už z diaľky vidno ich hnedý pancier, potom vystrčia hlavu, obzrú si loď a ponoria sa do hĺbky. Vidíme ich desiatky. Niektoré nemajú strach, pri kúpaní sa mi darí jednej z nich jemne položiť ruku na jej chrbát. Podvečer zbadá Piťo ďalšiu lahôdku - len pár metrov od lode prefičí žralok s typicky vystrčenou plutvou a na záver zavlní chvostom. Ďalšie dva dni vynechávame rannú hygienu v mori. Niekoľko pokusov s plachtami dáva za pravdu porekadlu "prianie otcom myšlienky". Približujeme sa k brehu, asi hodinu sa kocháme panorámou večernej Casablanky a keď za kormou nechávame najvyššiu, najzápadnejšiu a po Mekke a Medine aj najväčšiu mešitu moslimského sveta, so západom slnka sa nám konečne darí udržať plachty napnuté. Prvá noc bez hukotu motora je príjemná, aj keď rýchlosť je len 3-4 uzle.

27.6.
Rybársky prístav Al Jadida vyhráva konkurz o mesto ktoré v Maroku navštívime. Pozorovanie dopoludňajšieho ruchu v prístave je tak zaujímavé, že nám ani nedochádza, že odbavovanie niekoľkými po sebe postupne prichádzajúcimi dôležitými úradníkmi trvá skoro 4 hodiny a je potrebné vyrobiť viacero darčekových balíčkov. Veľké množstvo rybárskych člnov postupne vykladá úlovky na mólo obsypané odberateľmi a zvedavcami. Prvá zastávka v meste je venovaná jedeniu. Majiteľ reštaurácie odbieha sem-tam do blízkych obchodov, odkiaľsi z ulice prináša aj Karlovu kávu. Coca Cola je na stole hneď, ale Ivanov džús dlho neprichádza. Keď Arab sadá na bicykel, je jasné, že odchádza niekde ďalej. Vracia sa s balíkom pomarančov a džús je o chvíľu na stole. Dvaja páni od vedľajšieho stola pri príchode odovzdávajú balíček. Onedlho majú na stole dva poháre, fľašku vína zabalenú v utierke a o ňu opretý jedálny lístok, takže allah naozaj nič nemôže vidieť. K úplnej dokonalosti prispievajú po náhlej inšpirácií promptne prinesené dve prázdne colové fľašky. Po vynikajúcom obede pozeráme v meste čo sa dá. Pláž, novú časť s bankami, ulice s obchodíkmi, trh s neopísateľnou atmosférou, staré mesto medzi hradbami krásnej zachovalej portugalskej pevnosti, mestskú cisternu na vodu... Berber Ahmed - miestna duša starajúca sa o príchodzích jachtárov nám ukazuje zošity, do ktorých mu každá jachta robí zápis už od 70-tych rokov, odkedy sa o jachtárov stará. Deň plný nových dojmov a úžasnej exotiky končíme večerou v peknej reštaurácií miestneho nautického klubu - ešte fungujúceho pozostatku po Francúzoch, ktorí ho vybudovali v päťdesiatych rokoch.

28.6.
Dopĺňame nádrže veľmi lacnou naftou, nakupujeme suveníry a zásoby, odbavujeme sa (nikomu nevadilo, že nemáme víza!?) a za vysokej vody vyplávame širokým oblúkom okolo rífu. Po utrpení z prvej časti plavby, kedy sa asi nikomu z nás už nikdy nepodarí preplávať toľko na motor, začína fúkať síce slabší severný vietor, ale konečne dostatočný na tichú plavbu pod plachtami.

29.6.
Dlho sa netešíme. Už v noci vietor slabne, až nakoniec doobeda opäť sťahujeme plachty. Máme síce dosť nadbehnuté, na Kanárske ostrovy ostáva len asi 300 míľ, ale rozhodujeme sa, že namiesto plácania po olejovej hladine navštívime ďalšie miesta v Afrike. Na hladine sa objavuje čoraz viac korytnačiek - neklamný znak úplného bezvetria. Jednej z nich sedí na pancieri morský vták. Niektoré sú plaché, iné sa nevšímavo vznášajú na hladine aj keď loď prejde na tri metre od nich. Rybárov je okolo skoro tak veľa ako korytnačiek, z oparu sa vynárajú vrcholky Atlasu. Ďalšia zastávka v Essaouire je tiež dobrý nápad. Pamiatka Unesco je síce viac orientovaná na turistický ruch a stretávame viac bielych ako dvoch (v Al Jadide) ale atmosféru má tento arabsko-portugalský architektonický skvost čarovnú. Či už rybársky prístav, ulice plné obchodíkov, trh so všetkým možným tovarom alebo dlhé pieskové pláže - všetko je zaujímavé a exotické. Veľmi pekne zachované hradby s delami a okolité skaly a ostrovy sú fotogenické aj pri priblížení z vody.

30.6.
Je nám dosť dôrazne vytknuté, že nemáme marockú vlajku (pôvodne sme do Maroka ani nechceli ísť, ale šikovný miestny ahmed za primeraný bakšiš vlajku zohnal) a tiež sa na rozdiel od Al Jadidy dozvedáme, že do Maroka potrebujeme víza, ale sympatický imigračný dôstojník to vyriešil jednoducho - nedáva nám do pasov pečiatky, takže tu vlastne nie sme. Dokonca ani nechce bakšiš, berie si len jednu Fidorku pre deti. Úplne najkrajší zážitok je čašníčka Sumia - Berberka zo Sahary s o poznanie tmavšou pleťou, nádhernou vysokou postavou a perfektným držaním tela. Jej vzhľad modelky, chôdza, úsmev a dobrá nálada priťahujú do podniku okoloidúcich ako magnet. Popoludní po vyplávaní konečne fúka na oceáne poctivá sedmička so všetkým čo k tomu patrí, vrátane delfínov.

1.7.
Žiadne zmeny počas celého dňa - vietor stále zo zadoboku okolo 25 uzlov, vlny 2-3m, po tom utrpení z minulého týždňa konečne jachting. More je pusté, až podvečer, keď sme asi 60 míľ pred Kanármi stretávame prvé dve lode a krátko nato aj plachetnicu, stúpajúcu ostro proti vetru. S Nemcom sa míňame asi na päťdesiat metrov, tak mu mávame na cestu. Nás čaká už len desať hodín plavby na Lanzarote a s Atlantikom sa s Piťom rozlúčime.

2.7.
Ráno o pol tretej sa vyväzujeme na mólo v maríne Puerto Calero a ideme spať. Dopoludnia dostávame plánik prístavu s presne vyznačeným miestom na vyviazanie. Z požičovne si berieme auto a spoznávame mesačnú krajinu na ostrove.

3.7.
Opäť je tu čakanie, ktorým je popretkávaná celá táto plavba. Už sme zvyknutí. Najprv na dokončenie lode, potom na papiere od lode, na afrických úradníkov, teraz na lietadlo. Ale hlavne celý čas na vietor - a to je azda jediná škvrnka na inak peknom výlete. Nie je to najvhodnejšie obdobie na absolvovanie tejto trasy, to mi verte.

4.7.
Igorovi želáme dobré more pri ďalšej plavbe do Karibiku. Odlietame z Kanárskych ostrovov domov. V jachtárskej knižke je čerstvý záznam o naplávaní 1448 námorných míľ.

Dostať sa k vlastnej lodi je možné viacerými spôsobmi. Kúpiť novú zo zahraničia, kúpiť staršiu loď, svojpomocne postaviť... Ale kúpiť novú na Slovensku, respektíve dať si ju na objednávku postaviť bolo donedávna dosť neobvyklé. Dnes je už možností pravdepodobne aj viac, ale bližšie sú nám známe dve partie, ktoré sa do podobného podnikania v poslednom čase pustili. Navštívili sme jednu z nich, ktorá má momentálne rozpracované dve novostavby.

Firma PALESTRA s.r.o. pôsobí v areáli bývalého stavebného dvora Hydrostavu po výstavbe vodného diela Kráľová n/V nedaľeko Šale. V kvalitne vybavenej hale je zabehnutá výroba rôznych oceľových konštrukcií, ale v poslednej dobe je toto miesto čoraz viac známe svojimi lodiarskymi produktami.
V minulosti bol vyrobený rad pracovných a rekreačných člnov v rôznych modifikáciách. Sú vyrábané (zváraním) predovšetkým z hliníka, na ich zdokonaľovaní sa neustále pracuje. Rekonštrukcia kompy premávajúcej na Váhu v oblasti Vlčian bola náročná najmä kvôli doprave veľkého plavidla po ceste do areálu firmy a spúšťaniu späť na vodu po oprave na hati Kráľová.
Rekreačné plavidlá, na ktoré sa chce v budúcnosti firma orientovať, sú rozpracované dve.
Tesne pred dokončením je námorná plachetnica Reinke Super 10 celooceľovej konštrukcie s dvojitými asymetrickými kýlovými plutvami. Parametre plavidla sú: max. dĺžka 11,15 m, na vodoryske 10,62 m, balast 3000 kg, plocha plachiet 65 m2. Po dohode s odberateľom firma dodáva kompletný trup plavidla s oloveným balastom, nerezovým zábradlím, nádržami, kormidelnou plutvou, hriadeľovým vedením, základom pre motor bez interiérov a takeláže. Je možné ale dohodnúť dodávku kompletného plavidla.
Rozpracovaná je stavba motorovej jachty podľa Van de Stadt Design, typ Stadtline 38, celková dĺžka 11,50 m, na vodoryske 10,17 m. Plavidlo má oceľový trup, poháňané bude šesťvalcovým naftovým motorom Volvo Penta s výkonom 125 kW a bude dokončované kompletne aj s výdrevou.

Firma spolupracuje so skúsenými lodiarmi a má dobré vybavenie pre zváranie a stavbu nielen oceľových ale aj hliníkových plavidiel. V oblasti technickej dokumentácie a stavebného dozoru im poskytuje odborné služby lodný konštruktér Ing. Jiří Mandl z Bratislavy (tel./fax 02 63827641, 0908 593100, mandl@inmail.sk), ktorý sa zaoberá predovšetkým navrhovaním a prestavbou športových a rekreačných plavidel, plávajúcich zariadení, malých technických a atypických plavidiel aj riečnych lodí. Ako vidno aj z obrázkov, v dielni je správna lodiarska atmosféra a všetci sú pripravení kvalitnou prácou presvedčiť terajších aj budúcich zákazníkov o tom, že výroba rekreačných plavidiel má u nás budúcnosť.

Kontakt:
PALESTRA s.r.o., Pazmanya 3, 927 00 Šaľa
Tel./fax: 031/7715112, mobil 0905736441

Plaviť sa po kanáloch západnej Európy ma lákalo už veľa rokov. Asi to začalo na ktorejsi výstave v Tullne, kde sa mi po prvý raz dostali do ruky prospekty spoločností požičiavajúcich motorové hausbóty. Alebo to bolo po prečítaní článkov, ktoré už dávnejšie vyšli v českom Yachte, neviem presne. Vždy však ostalo len pri túžbe. Keď sa delili rodinné financie a plánoval čas na plavby či dovolenky, vždy nakoniec zvíťazilo more. Niektorí jachtári, ktorým som sa so svojimi chúťkami zdôveril krútili hlavou a ohŕňali nosom. Akoby chceli naznačiť, že pre morského vlka je plavba na nejakom úzkom pruhu stojatého vodného toku ponižujúca.
Vo mne to však už bolo zakorenené, možno aj preto, že mám rád všetky vodné športy a aktivity a tak ako mnohí, začínal som na kanoe a kajakoch splavmi riek a až neskôr som cez windsurfing zakotvil pri životnej láske - námornom jachtingu.

Zdalo sa mi, že putovanie krajinou po vodnom toku a objavovanie pekných nových miest musí byť zaujímavé aj napriek tomu, že nebudem držať v ruke pádlo a "motorákom" zrovna veľmi nefandím. Cítil som, že to bude pekné a moje očakávania boli prekonané.
Vybrali sme si Canal du Midi - viac-menej náhodne. Bolo jasné, že je ďaleko a teda pocítime to na nákladoch na dopravu. Tento nedostatok vyvážil fakt, že sme si stihli pozrieť všetky najzaujímavejšie miesta azúrového pobrežia, lebo cestu tam a najmä späť sme rozložili na viac dní. Keďže sme plavbu načasovali na apríl, voľba južného Francúzska bola aj nádejou na teplo. To sa napokon aj potvrdilo, aj keď prvé dva-tri dni bolo dosť nevľúdne počasie. Na lodiach Penichette je však inštalované výkonné kúrenie, čo bola jedna z prvých informácií, ktorú nám technik prezradil, keď sme sa utrmácaní a vychladnutí dostavili na preberanie našej lode menom Maugio.
Na kanáloch Francúzska, Holandska, Írska a od tejto sezóny už aj Nemecka sa pre riadenie týchto motorových hausbótov nevyžaduje žiadne oprávnenie, po krátkom oboznámení sa s obsluhou a prevzatí lode možno vyplávať. Ráno, už dobre vyspatí z únavnej cesty autom, sme vyzbrojení podrobnou mapou a príručkami vyplávali smerom na Carcassonne, ktorý bol doporučovaný ako cieľ týždňovej plavby.
Už prvé kilometre dali najavo, že to bude veľká romantika. Brehy neustále lemované husto vedľa seba rastúcimi vysokými platanmi sú ich koreňmi zároveň chránené proti vymývaniu. Koruny stromov tvoria nad kanálom klenbu, motor ticho pradie a my sa pomaly sunieme rozprávkovou krajinou kde sú naokolo väčšinou vinice, sem tam malá osada, zámoček či vínna pivnica.
Prechod plavebnými komorami sa nám zapáčil hneď na prvej a pravidelne sa opakujúci rituál vyväzovania lán, krátkeho čakania na napustenie komory a vyplávania otvorenými vrátami k ďalším cieľom je príjemným spestrením plavby. Každá komora je obsluhovaná personálom, niekde mužským, niekde pekným ženským.

Kde sa vám zapáči, zastanete, ak je to vo voľnej prírode, vytiahnete dva oceľové kolíky a kladivo, vyviažete loď a oddychujete, obedujete alebo vyrážate do okolia. Večer, keď vás zavreté vráta ďalšej komory nepustia ďalej, nájdete vhodné miesto na nocľah a môžete si dať jazdu na bicykloch po chodníkoch vedúcich popri kanáli. Pri troche šťastia vám za súmraku budú robiť spoločnosť vo vode plávajúce ondatry. Plavba kanálom vás vedie od jednoho úchvatného technického diela k druhému - ako korálky na náhrdelníku. Preplavujete sa množstvom plavebných komôr kde obdivujete um a zdatnosť ich autorov a staviteľov. Plávate popod mnohé staré kamenné cestné mosty. Viackrát plávate vy po moste - akvadukte, ktorým križujete tok rieky či potoka niekoľko metrov pod vami. Všetky tieto unikátne stavby sú zo 17. storočia, čo len umocňuje čarovný pocit z tejto plavby.

Keď sme za jeden a pol dňa dorazili ku Carcassonne, pochopili sme, že doporučený itinerár jednak počíta s menšími borcami v hltaní naplávaných kilometrov ako sme my a asi aj s letnou - pravdepodobne pomalšou plavbou cez komory. Nás teraz na začiatku sezóny nič nebrzdilo, ale v lete sa asi pred komorami zhromaždí viac lodí a chvíľu treba aj čakať. Nakoniec sme si uvedomili, že skorý jarný alebo neskorý jesenný termín môže byť výhodou aj preto, že v horúcom lete by nám asi bolo ľúto, že sa nemôžeme kúpať. Navyše cena prenájmu lode je v sezóne výrazne vyššia. Keď sme si teda pozreli prekrásny Carcassonne, preplavili sme do večera ešte asi dve komory a zakotvili na noc.
Pri študovaní zakúpených knižiek o kanáli sme zbadali na obrázku tunel. Čertíci v nás začali hrať a napriek tomu, že sme z mapy zistili, že tunel je úplne opačným smerom, bolo rozhodnuté. Vyrátali sme, že doteraz absolvované komory zvládneme opačným smerom asi za jeden deň a po preplavení jednej navyše, ktorá leží už smerom k Stredozemnému moru od nášho východiskového bodu Argens Minervois nás až po Béziers čaká len rovná voda, bez stupňov a tak môžeme plávať od skorého rána až do tmy.

Dlhšie plávanie vôbec nevadí, lebo plavba je príjemná, dobrá partia má neustále o zábavu postarané. Počas plavby bez náklonov sa dá pohodlne variť a jesť. Na zaujímavých miestach sa dá na chvíľu zastať a vyskúšať si aj súbežnú jazdu na bicykloch.

Tesne pred Béziers nás zastavilo červené svetlo semaforu pred úžasným schodiskom ôsmich plavebných komôr spoločne prekonávajúcich vyše 13 m výškový rozdiel hladín. Prejazd komôr je tu regulovaný: 2x denne smerom dole, 2x denne smerom hore. Ráno sa spúšťame a po ďalšej krátkej plavbe sa dostávame k poslednej komore pred mestským prístavom, ktorá je na celej našej trase najhlbšia - rozdiel hladín 5m. Ovládanie jej vrát je hydraulické a práve po našom vplávaní sa kazí a čakáme asi pol hodiny na opravu. Staré ovládanie ozubenými hrebeňmi a kolesami na ostatných vzdúvadlách funguje bezchybne. Paradoxné je, že popri spomínanom schodišti komôr je paralelne vybudovaný lodný výťah starý len niekoľko desiatok rokov a je nefunkčný. Vráta ostatných komôr pôvodnej koncepcie zo 17. storočia rekonštruované v 19. storočí denne opakovane prepúšťajú vodu cez šupátka a otvárajú sa pre prichádzajúce lode zjavne bez väčších problémov.
Z Béziers už obraciame smerom na našu základňu a vraciame sa už známymi miestami nazad, opäť smerom k Atlantiku. Už po druhý krát si vychutnávame plavbu ďalším z unikátnych diel na tomto toku - Malpaským tunelom. 165m dlhý otvor v pieskovcovom kopci bol prestížnym kúskom geniálneho staviteľa kanála Pierre Paul Riqueta. Takmer si na ňom vylámal zuby ale nakoniec aj s touto tvrdohlavo zvolenou metódou prekonania prekážky slávil úspech a plavba po kanáli bola v roku 1681 slávnostne otvorená. Bohužiaľ, osem mesiacov po jeho smrti - k úplnému dokončeniu diela chýbali štyri kilometre, keď zomrel.
Loď v bezchybnom stave vraciame v piatok ráno po preplavení poslednej komory blízko maríny, ktorú sme si nechali na ráno a trochu smutní prekladáme veci z lode do auta.

Musím priznať, že du Midi ma chytil za srdce. Asi sme zvolili veľmi dobre, ale verím, že aj ostatné toky na ktorých je možné požičať si Penichettku musia byť rovnako zaujímavé. Vŕta mi hlavou myšlienka - ako sa tam ešte niekedy vrátiť a preplávať kanál celý - od mora k moru - od Atlantiku k Mediteranu. Alebo naopak - a vyskúšať ten pocit, ktorý mali prví plavci využívajúci geniálnu myšlienku, ktorá vtedy spojila silnou dopravnou tepnou tieto dva svety.
Kdesi som čítal, že plavbu po kanáloch často využívajú jachtárski dôchodcovia, ktorých manželky s nimi nechceli chodiť na more a pokojnú plavbu od komory ku komore v romantickom prostredí sú ochotné podstúpiť. Nám sa nechcelo tak dlho čakať a vyplávali sme oveľa skôr. Bolo to šťastné rozhodnutie, vítaná zmena, iný rozmer pobytu na lodi. Úprimne a vrele doporučujem vyskúšať každému, komu sa páči voda, lode, romantika a z akýchkoľvek dôvodov nemôže alebo nechce vyplávať na more, a určite aj tým, ktorí doteraz vyrážali za dobrodružstvom len na plachetniciach....
Boris Vích

P.S. Kým bude "spojazdnená" www-stránka firmy OLIPA SAIL o prenájme námorných plachetníc, motorových lodí a hausbótov môžete potrebné informácie získať na adrese zorka@vich.sk

Manželov zo Škótska premiestňujúcich sa na Stredozemné more, kde budú plávať celú tohtoročnú sezónu sme sa pýtali, aký starý je ich motorsailer. Odpovedali, že ako oni. Po našej poznámke, že má teda asi 40 rokov sme sa všetci dobre zabavili, rozhovor sa príjemne rozvinul a nakoniec sme sa dozvedeli aj to, že ich lodička má 62 rokov.

Obsluha komôr je asi profesia, ktorá umožňuje popri práci nájsť si čas aj na sebarealizáciu. Videli sme pekne obrobené políčka a záhradky, vysadené kvety. Komoru l'Aiguille však možno pokojne nazvať galériou v prírode. Možno vypracovanie sôch nie je profesionálne, ale krásnych nápadov a gagov je tam na rozdávanie.

Títo páni pre mňa predstavujú kolorit malého francúzskeho mesta. Osamelý jachtár ráno pripravoval svoju loď na preplavbu kanálom. Pán so psíkom si vyšiel na prechádzku spojenú s nákupom novín. Pristavil sa na kus reči, padli si do oka a debata sa predlžovala. Keď sme sa po štyroch hodinách vrátili z výletu do mesta, boli v najlepšom. Rozišli sa o ďalšiu polhodinku. Tak nejako si predstavujem kľudný život v pohode a bez stresov....

Ako som už v článku naznačil, tento novodobý technický kúsok sa veľmi
nevydaril. Presnú príčinu sa mi nepodarilo zistiť, šlajsnár len veľkým oblúkom mávol rukou a venoval sa radšej obsluhe fungujúceho schodišťa komôr Fonserannes. Na ďalších obrázkoch napúšťanie komory (800 kubíkov za 5 minút) a naša Penichettka.

Kanál križuje veľké množstvo cestných mostov, zväčša sú to krásne staré kamenné stavby. Na viacerých miestach sme plávali my po moste a pod nami krížom tiekla rieka či potok. A aby to bolo kompletné, stavitelia kanála nezabudli ani na vodný tunel.

Kanálom preplávala posledná obchodná loď v roku 1971. Teraz ich už nájdeme len v úlohe turistických atrakcií. Keď sa takáto ozruta vyvalí z prudkej zákruty, ovisne človeku sánka. Určite nie je jednoduché zmestiť sa do všetkých zúžených miest pod mostami. Teraz je kanál udržiavaný v prevádzke na rekreačné účely. Lode sú odierkami a konštrukciou prispôsobené plavbe systémom buch sem - buch tam, najmä v plavebných komorách.

Často stretneme plachetnice so zloženým sťažňom, ktoré si plavbou kanálom skracujú cestu z Atlantiku do Stredozemného mora alebo naopak. Treba len loď obložiť dostatočným počtom fendrov, zaplatiť poplatok a vyhnúť sa tak plavbe okolo Pyrenejského polostrova. Neviem, neviem, či by som zvolil túto možnosť...

Keď sme pri odovzdávaní lode zahlásili 36 motohodín, vyvolalo to údiv, vraj toľko najazdia hostia zvyčajne počas dvojtýždňovej dovolenky. Nám sa to zdalo ešte dosť málo, ale stihli sme navštíviť väčšinu zaujímavých miest na Canal du Midi a užiť si veľa z jeho romantiky.

Hneď na začiatku sezóny sa koná 3. ročník regaty poriadanej firmou Tatra Marine Travel.

Pre rok 2002 sú už známe aj termíny námorných regát poriadaných alebo garantovaných Slovenskou asociáciou námorného jachtingu:

Najbližšia z nich je JUNÁCKA PASOVAČKA 2002. Druhý ročník regaty sľubuje na základe skúseností z premiéry úspešný vstup do novej sezóny. Regata bude v dňoch 6.-8. mája 2002 v Chorvátsku na Jadrane. Pozrite si rozpis preteku a orientačnú mapku. V najbližšom čase bude možné prihlásiť sa na regatu prostredníctvom www.sany.sk.

V máji je na programe aj 1.ročník IT REGATY 2002 OPEN.

Medzinárodné majstrovstvá Slovenska námorných plachetníc 2002 budú v termíne 13. až 17. októbra 2002 v Chorvátsku.

Keď sa mi v hlave zrodil nápad pripraviť na koniec roka 2001 súťaž o najkrajšiu fotografiu zachytávajúcu západ slnka, samozrejme na mori - ako inak na našej jachtárskej stránke, ani vo sne mi nenapadlo, že súboja o prvenstvo sa zúčastní 14 súťažiacich s 53 fotografiami!
Zdá sa, že téma bola dobre zvolená. Z vlastnej skúsenosti viem koľkokrát som podľahol nutkaniu - zbehnúť tých pár schodíkov do podpalubia, v poličke naučeným pohybom nahmatať tú zázračnú skrinku, rýchlo vybehnúť nazad - aby sa to za ten krátky okamih nepokazilo ... Pokúsiť sa zachytiť tú krásu a odniesť si tak domov nezabudnuteľnú atmosféru pekného večera.
Mnohým sa to evidentne podarilo. Množstvo príspevkov pridalo trochu práce rozhodcovskej komisii, ktorú pre čo najväčšiu objektívnosť tvorila trojica jachtár - dizajnér - fotograf. Touto cestou ďakujem aj v mene súťažiacich za ochotu Richardovi Konkolskému, Lacovi Blechovi a Braňovi Pavelkovi.

1. miesto a sľúbený kalendár si zaslúžene vybojoval Marian Meres s fotografiou Olej. Blahoželáme!

Poradie prvej desiatky:

Meres (40) - výherca kalendára
Blažek (7)
Bernát (28)
Hanzel (37)
Križan (46)
Alexy (10)
Džunko (15)
Šanta (5)
Hanzel (38)
Meres (39)

Na ďalších miestach sú zábery č. 1, 35, 26, 27, 41, 17, 22, 29, 20, 23, 31, 52, 53, 47, 30, 36, 8, 43, 49, 51, 2, 16, 18.

Ostatné fotografie nebodovali. Pre zaujímavosť a porovnanie poradie prvej dvadsiatky u jednotlivých rozhodcov:

1-41-17-7-40-39-23-10-15-52-29-35-46-38-5-37-28-44-2-27
40-26-28-37-22-20-46-4-7-53-47-36-38-31-39-8-10-29-16-15
7-40-27-5-28-37-46-15-25-35-10-30-38-43-49-51-31-29-8-18

Ďakujeme súťažiacim a ešte raz gratulujeme víťazovi.

   Koniec roka sa rýchlo blíži. Väčšina z nás má už túto sezónu svoje míle odplávané. Bielu penu na hrebeňoch vĺn na ktorú sme zvyknutí pri rozhliadnutí sa okolo seba nahradila biela snehová prikrývka a my v teple domova triedime fotky, ukladáme mapy a spomíname na letné plavby. Pri predvianočnom upratovaní Vám určite prejdú cez ruky albumy alebo filmy a som si istý, že každý kto na mori fotografujete, máte vo svojom archíve minimálne jeden ZÁPAD SLNKA.
   Tak ho (ich) pekne vyhľadajte a zúčastnite sa súťaže o najkrajší západ slnka na mori! Ak máte záber z digitálneho prístroja alebo obrázok zoskenovaný do súboru, posielajte e-mailom na adresu olipa@olipa.sk alebo ak máte papierovú fotografiu, pošlite ju na adresu Olipa, Ružová dolina 8, 82109 Bratislava 2, Slovenská republika.
   Nezabudnite napísať názov fotky alebo miesto a čas, kde ste záber spravili a svoju adresu. Predpokladá sa, pochopiteľne, že posielate svoje vlastné kompozície.
   Rozhodcovská komisia vyhodnotí všetky príspevky (priebežne umiestňované na webe), ktoré budú odoslané do západu slnka dňa 31.12.2001.
   V januári zverejníme meno víťaza a odovzdáme mu cenu - nástenný kalendár na rok 2002 s krásnymi jachtárskymi zábermi z regaty lodí J-class nafotenými Dodom Modrovichom v Karibiku.
   Takže neváhajte, zapojte sa do súťaže, veď práve to Vaše zapadajúce slniečko je určite najkrajšie!